Mám rád rozprávky

Autor: Lukáš Nagy | 12.10.2011 o 18:27 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  874x

  Mám rád rozprávky. No dobre, možno by bolo lepšie nazvať ich animované filmy, kreslené filmy poprípade počítačové filmy ale to je v podstate jedno. Mám rád „animáky" a nehanbím sa za to. Nepáči sa mi keď niekto hneď odsúdi film iba za to, že je animovaný s odôvodnením, že je to pre malé deti. Jasné že sú aj také, ktoré sú vyhradené iba pre malé deti, ja neviem nejaký Macko Pu alebo Teletubbies ( v tomto prípade možno aj pre psychicky labilných) atď a naopak iné, ktoré sú zas určené dospelým, od japonského hentai  cez South park až po nejaké krváky s lietajúcimi hlavami, črevami a končatinami ale tie tu vynechám.  

 

Práve pred pár dňami som si pozrel jeden úžasný animovaný film- Koralína a svet za tajnými dverami (slovenský názov, ale odporúčam pozrieť si s titulkami), ktorý patrí do kategórie : animovaný film, ktorý sa tvári ako rozprávka pre deti ale v skutočnosti je určený skôr dospelým. Už dlhšie som si ho chcel pozrieť a keďže sa mi zrušila návšteva kina, nastala na to ideálna príležitosť. Po pozretí som si povedal, že to bolo dobré a bol som celkom spokojný ale až na druhý deň som zistil, aké to bolo super. Rozmýšľal som o ňom skoro celý deň. Zrejme ani neviem vysvetliť prečo. Možno to bolo jednoduchosťou príbehu, ktorá vás napriek tomu donúti zamyslieť sa, alebo štýlovou animáciou alebo skvelými nápadmi, originalitou, hudbou... Možno som sa len prosto zaľúbil do sveta Koralíny a začal rozmýšľať, ako by vyzeral ten môj. S určitosťou môžem povedať, že som ho nevidel poslednýkrát a pre tých, čo ho nevideli, určite odporúčam. Režisér sa v roku 1993 postaral aj o Predvianočnú nočnú moru na ktorú sa tiež už dlhšie chystám, tak snáď ma nesklame.

Mnohí odsudzujú anime a pritom veľa z nich ani netuší o čo prichádzajú. Nie je to len o Pokémonoch. Existujú anime, ktoré sú tak vyspelé, tak prepracované, originálne a nápadité, že aj tie najlepšie hollywoodske filmy sa pred nimi môžu skloniť. Priznávam, že ja som ich až tak veľa nevidel ale o mnohých som počul a u mnohých sa mi ihneď zapáčila zápletka. Videl som ale napríklad Naruta. Naruto, anime večne zatracované, ohovárané aj milované. Mne sa Naruto ako manga aj anime páči. Nie je to len o bojoch alebo šialenom japonskom humore (ktoré sú mimochodom veľmi dobré).  Keď počas sledovania nejakého seriálu, filmu alebo nejakej scény máte zimomriavky znamená to, že sa vám to veľmi páči. Toto sa mi stalo iba pri pár filmoch/seriáloch a Naruto je jedným  z nich. Nájdete tu kopec silných a emočne naplnených scén , množstvo zápletiek, úžasný príbeh, miestami dokonalú hudbu (hlavne tú smutnú) a skrátka... seriál vás len tak jednoducho nepustí. Nechcem tu teraz vyzerať ako „naruťák", viem, že existuje oveľa viac lepších anime ale myslím si, že aj Naruto patrí medzi tie lepšie a veľa som sa z neho aj naučil. Často sú tam prezentované  pekné posolstvá. Toto všetko však už momentálne aspoň pre mňa neplatí, Naruto ako anime je mŕtve kvôli neúnosnému naťahovaniu a fillerom (zdržovacie epizódy, ktoré nemajú s hlavnou dejovou líniou nič spoločné) takže ho už nesledujem ale mangu ešte stále čítam už len kvôli tomu, aby som sa dozvedel ako to nakoniec celé skončí. Potom je tu aj Death note, ďalšie skvelé anime ktoré taktiež odporúčam aj kvôli geniálnemu príbehu, skvelým nápadom a neustálym napätím. Death note patrí už skôr medzi mysteriálno-detektívno-psychologický thriller a je úplne odlišný od Naruta. Sú ich ale množstvá: Basilisk, Claymore, Shaman king, Fullmetal alchemist, Bleach a oveľa viac. Ale chápem, že niekomu ten štýl jednoducho nesedí, ani mne sa nepáči všetko.

... A tak som si povedal že pôjdem do kina a spravím si animovaný deň. Najskôr som bol na Tangled (Na vlásku) a hneď za tým som si pozrel Ja zloduch a obe sa mi veľmi páčili. Je super, že takmer všetky animované filmy sú urobené spôsobom: „ budem sa páčiť aj deťom ale dospelí si vo mne nájdu humor určený pre nich, ktorý deti nepochopia ale nijako im to neublíži". No áno je to logické, keďže deti chodia do kina väčšinou s rodičmi, ale mne, ako čerstvo dospelému to vyhovuje tiež. Milujem Shreka, hračky z Toy story, zloducha z Ja zloduch, malého myšiaka z Ratatouille, autá z...ehm áut :D, smejem sa na bláznivej Dori z Hľadá sa Nemo, malej veveričke a Sidovi z Doby ľadovej, príšerkách z Monsters a obdivujem statočnosť levíčaťa Simbu z Levieho kráľa, členov rodinky úžasných, pandy z Kung fu panda... Mohol by som menovať ešte dlho.

A preto hovorím: Nehanbime sa za pozeranie „animákov" a nechajme sa nimi uniesť a trochu rozžiariť našu fantáziu. Nájdeme tu svety neobmedzených možností, do ktorých sa môžeme ponoriť z tohto niekedy škaredého a krutého sveta a odhodiť všetky starosti. Je tu totiž možné úplne ale úplne všetko...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?